|
|
 Ranostaji, tí najvčasnejší, vychádzali už z kúpeľa, nenáhlivo, to po dvoch, to samotní sa poberali na prechádzku pod velikánske stromy popri … |
| |
|
|
 Keď vystúpite na lysé temeno Karabairu, porastené papradí a divými ostružinami, a obrátite sa na juh, uzriete pred sebou niekoľko zalesnených … |
| |
|
|
 Boli časy, píše sa v starých análoch, keď islandský ľud mal jedno jediné spoločné vlastníctvo, ktoré sa dalo oceniť v peniazoch.Bol to … |
| |
|
|
 Na Broadway, na hornom konci 113. ulice, nielen sa rozpráva po španielsky, pravda, nosovou a nesprávnou španielčinou, ale mohlo by sa povedať, … |
| |
|
|
 Na toto ročné obdobie bolo vo veľkom dvojposchodovom bielom dome so stĺporadím chladno, ale mierny jarný vánok, ktorý voňal ako rosouskropený … |
| |
|
|
 - Nie, neviem sa z toho vymotať. Sprvoti som bol presvedčený, že ide iba o nehodu. Neskôr vyšlo najavo, že to bol zločin, preto som podozrieval … |
| |
|
|
 Lúče zapadajúceho slnka dopadali do miestnosti v ostrom uhle. Zvýrazňovali okraj kartotéky, presne orámovaný prachom. Ešte pred okamihom tu … |
| |
|
|
 Osemnáste storočie bolo obdobím podivuhodných ľudských osudov. V zdanlivo nehybnom svete prísneho stavovského delenia, starostlivo vymeraných … |
| |
|
|
 V tomto románe autor opisuje duševný - a neskôr i praktický - boj mladého petrolejového syna, ktorý po uzavretí priateľstva s otcovým … |
| |
|
|
 Sny moje večerné, vzbĺknite v tmavom ohni!
Ty, hrdá koruna, i ty sa pekne ohni.
Víchor vás polámal, dobilo krupobitie,
ato, čo zostalo, … |
| |
|
|
 Letní ty noci zářivá,
jakž tebou srdce okřívá -
ve dne tak sladkobolno,
a teď tak volno, volno!...
Autor: Jan Neruda |
| |
|
|
 Po úbočí, kde tnú divo slnka strely, kráľovstvom sa svojím ovce rozprestreli. Na storočný peň si mladý pastier sadol a sníval...
Autor: … |
| |
Nákupný košík
