Komentáre - Osamelá
Vlákna hnedej látky sa mi pchajú do nosa, do úst, tvrdé kučeravé nitôčky uvoľnené z diagonálu sa mi šúchajú o tvár, dusím sa. Búcham ho do pŕs, rebrá sa mu dvíhajú v rýchlom rytme, z toho cítim, že sa na tom smeje, jeho zovretie na chvíľku povolí.
Autor: Sarolta Raffaiová