Komentáre - Ide, ide poštovský panáčik
Čistinka je ponorená do ticha. Ženy pracujú pri ohnisku, deti sa tmolia okolo nich. Strážcovia roztrúsení v korunách najvyšších stromov sústredene pozorujú okolie. Zrazu jeden z nich prenikavo zapiští, čo značí, že sa blíži nebezpečenstvo. Vzápätí sa ženy i deti ako veveričky driapu na vrcholce stromov a kričia, čo im hlasivky stačia. Alebo sa nebezpečný zver zľakne, alebo krik začujú chlapi, ktorí sa vydali na lov, a ak nie sú priďaleko prídu na pomoc. Jednoduchý bol "telefón" pračloveka: hlasivky a ucho. Nebol to síce pomalý spoj - veď zvuk sa vzduchom šíri rýchlosťou 332 metrov za sekundu - ale predsa len obmedzený......
Autor: Eliška Jelínková
Nákupný košík
