Komentáre - Belie sa plachta osamelá
Okolo piatej zrána ozval sa na dvore majera hlas trúby. Tento hlas, ukrutne prenikavý a akoby rozštiepený na množstvo hudobných vláken, niesol sa marhuľovým sadom, preletel na pustú step, k moru a dlho sa smutno rozliehal v pobrežných strminách pomaly utíchajúcou ozvenou. Bol to prvý signál na odchod dostavníka. Všetko sa skončilo. Nadišla trpká chvíľa rozlúčky. Vlastne lúčiť sa ani nebolo s kým. Nemnohí letní hostia, poľakaní udalosťami, začali sa rozchádzať už v polovici leta.....
Autor: Valentín Katajev