Komentáre - Veď musíme žiť
Z uliceviedla úzka chodba do dvora, tam boli schody do prednej a zadnej časti domu. V kúte stála červenovlasá Karla, dcéra pani Andersenovej, s Kristiánom, malým úbožiačikom s velikánskou kučeravou hrivou a hlúpymi očami. O nieč vyššie na schodoch stál Jensenov Jörgen. Mal ísť domov, lebo už bolo neskoro. Mať sa vždy toľme hnevala, keď sa oneskoril. Otec nevravel nič, lebo už chcel ísť spať.....
Autor: Harald Herdal
Nákupný košík
